15 JASYPO - 15 DE MAYO

 

SY ÁRA – DÍA DE LA MADRE

Ohai Guaraníme: David Galeano Olivera

Leer original (hacer clic) en: http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/sy-ara-dia-de-la-madre

Leer también en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/sy-ara-dia-de-la-madre/

 

     Paraguáy Retâme Sy Ára oñemomorâ 15 jasypo jave ojehecharamóvo Juana María de Lara-pe -kuña arandu ha ipyapýva- omba’apova’ekue kuimba’ekuéra ndive omosâso haĝua ñane retâ upe 14 ha 15 jasypo 1811 jave. Jepémo ha’e naimembyjepéi upe 15 jasypo ko’ême opavavete ohero chupe: Paraguáy pyahu sy. Avei, upe 15 jasypo arako’ême Juana María de Lara omoĝuahê -jopóirô- Pedro Juan Caballero-pe yvoty apesâ isa’y pytâ, morotî ha hovýva, ouhágui avei ñane retâ poyvi sa’y. El día de la Madre es el 15 de mayo en la República del Paraguay, en homenaje a Juana María de Lara, mujer sabia e hábil que fuera protagonista del la Independencia de nuestro país. Como ella no tenía hijos, la bautizaron, ese 15 de mayo: Madre del nuevo Paraguay. Asimismo, ese 15 de mayo, Juana María de Lara obsequió un ramo de flores naturales de color rojo, blanco y azul a Pedro Juan Caballero; de ahí también los colores de nuestra bandera.

 

 


     Sy Ára ojegueromandu’a ypy Grecia ymaveguarépe oñemomorâvo Rea-pe, ha’éva teko’apyre’ŷ Zeus, Poseidón ha Hades sy. Las primeras celebraciones del Día de la Madre se retrotraen a la antigua Grecia, donde se le rendían honores a Rea, madre de los dioses Zeus, Poseidón y Hades.

 

     Pe Encyclopaedia Britannica-pe niko he’i: “Peteî arete, vy’arâ, oúva sy momorâgui ojegueromandu’áva Grecia ymaveguarépe. Upe sy ñemomba’eguasu ojejapómi Cibeles, Rea térâ Teko’apyre’ŷ Sy Guasu reraitépe oĝuahêvo ára ipo’áva, Asia Mirî tuichakue javeve”. La Encyclopædia Britannica dice: “Un día de fiesta derivada de la costumbre de adorar a la madre en la antigua Grecia. La adoración formal a la madre, con ceremonias a Cibeles, o Rea, la Gran Madre de los Dioses, se ejecutaba en los idus de marzo por toda Asia Menor”.

 

     Péicha avei Romano-kuéra ohero hikuái “Hilaria” ko arete guasúpe. “Hilaria” ohasákuri Grecia-gui Romano-kuérape, ogueromandu’áva upe arete 15 jasyapy arako’ême, Cibeles Tupâópe, mbohapy ára pukukue javeve. Igualmente los romanos llamaron a esta celebración La Hilaria cuando la adquirieron de los griegos y se celebraba el 15 de marzo en el templo de Cibeles y durante tres días.

 

     Kirito ohapykuehóva ypykue katu ombohasa upe arete omomorâ haĝua Tupâsy Maria-pe, ha’éva Hesu sy. Upe arete niko ojegueromandu’ajepi 8 jasypakôi jave ha’éva Inmaculada Concepción ára ha upe guive opytáva sy árarô heta tetâme. Los primeros Cristianos transformaron estas celebraciones en honor a la Virgen María, la madre de Jesus. En el santoral católico el 8 de diciembre se celebra la fiesta de la Inmaculada Concepción, fecha que se mantiene en la celebración del Día de la Madre en varios países.

 

     Sy Ára térâ Sykuéra Ára niko peteî jeromandu’a omomorâva sykuérape. 1870-pe ndaje Julia Ward Howe omoheñoiva’ekue Sy Ára pyahu ko’áĝa rupi jaikuaa ha ñamomba’eguasuháicha. Ha’e omoheñóikuri upe ára omoherakuâségui py’aguapy ára, sykuéra rupive. El Día de la Madre o Día de las Madres es una festividad que conmemora a las madres. El moderno Día de la Madre fue creado por Julia Ward Howe, en 1870, originalmente como un día de madres por la paz.

 

ooo000ooo

 

CHE SY MARANGATU

Ninfa Lina González rembiapokue

Che sy marangatu

Nde ha’e kuña ijojaha´ŷva

Nde rekove ysyrysakâicha ipotĩasyva

Ko’ê ko’êre ne memby reguerochichîva

Ha remyenyhê kunu’û ha mborayhúgui

Nde ha’e tekove imarangatúva

Nereñandúiva kane’ô, mba´asy

Reipotágui ne memby osê porâjoaite

Rehovasa tapiaite hekove, oipykúi

Haġua tape potî

Ha´e che sy porâite!!!

Ne ne´ã henyhê mborayhúgui

Ku ne memby ne renóiramo

Ha´etevoi ku panambi pepo paráicha

Hendápe reveve reju

¡Ha che sy marangatu

Tupâ ha isy tanderovasa

Ne resâi ha reikove puku haĝua

 

ooo000ooo

 

IPORÊ’ỸGUI CHE SY

Silvio O. Salina rembiapokue

Roguapymíta ko ñasaindýpe

ore symíre taoremandu’a

ore rejáva mba’embyasýpe

ko arapýre ore angata

Oġuahênguévo ko pyharente

ndorovy’ái anga ore añomi

ore âhóva rehechaségui

rohayhuetéva ore symi

Ha Ñandejára ha tupâsýme

rojeruréva tohechauka

ko ore képe ára ha ára

ore symime torohecha.

 

 

CHE SYMI PORÂ

Ñe’ẽpoty ha pumbasy: Mauricio Cardozo Ocampo

Leer original (hacer clic) en: http://www.datamex.com.py/guarani/tembihai_aty/purahei/che_symi_por...

 

Rohechaga’u che symi porâ

ha ku mombyry chehegui reime,

reikuaanga’u py’atarova

nachemonguevéiva ymaite guive.

Ñemokunu’û hyakuâmbavoíva

roheja guive chemotyre’ŷ,

hi’â chepepo, aveve aha,

nde ypýpe aguejy, roñandu che sy.

Arekóva iñongatuhápe

amo che anga ruguápe

che sy ne mborayhumi,

avave noĝuahêi hendápe

ha pe kuarahy ratáicha

ohesapéva ha omimbi.

Aromandu’a ne marangatu

mombyry guive che symi porâ,

mombe’upyrâmanteko ajuhu,

nde rekovekue ysyry sakâ.

Kuña Paraguay nde rekopete

nde ndereikuaái jahéi, kane’ô,

nde sýgui reru Residenta-kue

ha che ne memby péina amono’ô.

 

 ooo000ooo

 

REHENDUSÉRÔ PURAHÉI SÝPE ĜUARÂ, EHESAKUTU KO’ÁPE:

1. Che symi porâ – Luis Alberto del Parana (Guaraníme): https://www.youtube.com/watch?v=d02zSA-civA

 

2. Che Sy – Rafael Vargas (Castellano-Guarani): https://www.youtube.com/watch?v=FFzG5lUuilo

3. Kuña mboriahu, mba'apohára (http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/ku-a-mboriahu-mba-apoh-ra)

4.- Mujer, madre Indígena (http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/12-de-octubre-de-2010-una)

ooo000ooo

 

 

¡HETA VY’APAVÊ SYKUÉRAPE HI'ÁRARE!

¡MUCHAS FELICIDADES A TODAS LA MADRES EN SU DÍA!

Visitas: 742

Comentar

¡Necesitas ser un miembro de RedDOLAC - Red de Docentes de América Latina y del Caribe - para añadir comentarios!

Participar en RedDOLAC - Red de Docentes de América Latina y del Caribe -

IFC-RedDOLAC

Campus Virtual RedDOLAC

Su Constancia RedDOLAC

Anuncie sus Congresos o servicios Educativos en RedDOLAC

Consúltenos al correo: direccion@reddolac.org

Contáctenos

Participe en la sostenibilidad de RedDOLAC

Canal de audio RedDOLAC

RedDOLAC

Organizaciones

Su constancia de RedDOLAC

Gracias por su visita

© 2024   Creado por Henry Chero-Valdivieso.   Tecnología de

Emblemas  |  Reportar un problema  |  Términos de servicio